K tomu, aby sa pes s fenou spojil, stačí niekedy jeden skok, častejšie je však treba „skokov“ viac. Ak sa pes o spojenie snaží dlhšiu dobu neúspešne, je rozumné pár na krátku dobu oddeliť. Pes si odpočinie a jeho aktivita je potom dôraznejšia.
Dôvodov, pre ktoré sa krytie neuskutoční okamžite, môže byť viac. Záleží na pripravenosti feny, na skúsenostiach a vzrušení psa a niekedy tiež na pomere veľkosti obidvoch jedincov. Neochota ku spojeniu sa môže prejaviť tým, že fenka pred psom uhýba, sadá si a chvost používa ako uzáver, ktorým zakrýva pošvu. V horších prípadoch je agresívna a je schopná pohrýzť krycieho psa i všetkých ľudí okolo. Takúto sučku je treba pridržať alebo eventuálne pacifikovať zaviazaním tlamy. Košík nebýva najlepším riešením.
Ak je kožený, fena cez neho aj tak pohryzie, ak je kovový, udrie ním.
 |
|
 |
 |
Širšia textilná krajovka okolo čeľuste nielen znemožní použitie zubov, ale i odpúta pozornosť feny od ostatného diania. Fenu však neznásilňovať!!! Ak je treba sučku pridržať, je potrebné ponechať psovi potrebný priestor tak, aby ju mohol uchopiť hrudnými končatinami. Tento priestor nie je zachovaný ak napríklad majiteľ drží fenu medzi kolenami alebo keď sa znehybnenia feny zúčastňuje viac osôb. Pridržať fenu by ale nemalo znamenať, že ju necháme znásilniť. Ak se fena neprimerane bráni, je treba začať hľadať, kde sa stala chyba. Tá môže byť v zle zvolenom dni ku krytiu, nedostatočnej kvalite hárania, anatomickej stavbe tela a tiež nám môže príroda týmto spôsobom dávať najavo, že fena sa k reprodukcii nehodí a sama to veľmi dobre vie.
spracovala Milada Krchňavá © / 03/2008
všetky práva vyhradené