Publikované články o plemene

S touto otázkou sa chovatelia, u ktorých sa neplnochruposť objavila a majitelia, ktorý si zadovážili RR aneskôr zistili, že mu chýba zub zaoberajú veľmi často.
Je neplnochruposť vadou, chybou, alebo chorobou, ktorá by ohrozovala ridgebacka v jeho funkčnosti, využití alebo v prežití?

Späť do minulosti.
Z histórie vieme, že RR bol vyšľachtený z viacerých plemien.

Vezmime si napr. Van Rooyena. Čo bolo preňho najdôležitejsšie ?- funkčnosť RR – to znamená vytrvalosť, obratnosť, inteligencia, prispôsobivosť. Jeho zámerom bolo vyšľachtiť psa s ridge, ktorý by ho mohol sprevádzať a pomáhať mu pri love a tiež aby vedel strážiť zvieratá, statok a ľudí.

Problematika využívania neplnochrupých jedincov v chove a využitia jedincov s výškou nad štandard.
    Od počiatku chovu RR na Slovensku a založenia SKCHR sa mohlo na Slovensku chovať len na plnochrupých jedincoch. Keďže v mnohých krajinách Európy plnochruposť v chove nebola podmienkou a ani sa nesledovala, výber krycích psov (tí museli spĺňať chovateľské podmienky nášho bonitačného poriadku) bol pre slovenských chovateľov, ktorí chceli slovenský chov oživiť novou krvou problematický, nakoľko nie vždy bolo možné získať informácie a štatistiky plnochruposti v zahraničných krvných líniách. Súčasne sa ukázalo, že napriek tomu, že sme chov obmedzili len na plnochrupé jedince, nie všetko potomstvo takýchto párov bolo plnochrupé. Preto sa slovenský chovatelia začali touto problematikou hlbšie zaoberať a diskutovať o zmene.

Populácia Rhodészkeho ridgebacka u nás je v rukách chovateľov. Preto by si mal každý chovateľ uvedomiť, že pracuje s prírodou, ktorá dala každému jedincovi gény a dedičné vlohy, či už dobré, alebo defektné, ktoré budú ďalej prenášané . Ak tu teda máme skupinu – populáciu ridgebackov ktoré využívame v ďalšom chove, máme tu aj skupinu génov- populačnú genetiku.
Populačná genetika je náuka o zmenách v génovom stave, v génovom majetku skupín živočíchov, ktorí sa prevažne pária a množia medzi sebou navzájom.
Citovanie anglického populačného genetika Falconera: „ Našťastie nie je nutné úplne rozumieť genetike, aby človek mohol úspešne používať určité chovné metódy.“ Je to síce v určitom zmysle pravda, ale je nanajvýš osudné, keď človek prakticky nič nevie o celej jednej genetickej disciplíne, práve o populačnej genetike.

Príbuzenská plemenitba a chov rhodézskeho ridgebacka na Slovensku

    Za zakladateľov chovu Rhodéuskeho ridgebacka u nás (na Slovensku a v Čechách) sú považovaný: Merigal's Elanda privezená zo Švajčiarska v roku 1987, Red Amy Wayside importovaná z Afriky a Shingi Mennystones tiež africký import . Ich potomstvo sa stalo základňou mnohých chovateľských staníc na Slovensku a hlavne v Čechách.

Ak sa pozrieme do rodokmeňov psov, ktoré pochádzajú zo Slovenského alebo z Českého chovu, nájdeme tam veľa spoločných predkov a takýto jedinci vlastne pochádzajú z príbuzenskej plemenitby. V niektorých prípadoch bola použitá úzka príbuzenská plemenitba, najviac však v začiatkoch nášho chovu sa využívala blízka príbuzenská plemenitba.

Príroda a genetika
     Na začiatku pohlavného rozmnožovania príroda „vynašla“ náročný systém: ku každému aktu rozmnožovania sú potrebné dve zvieratá, čím sa otvorilo široké pole pre prispôsobenie k životnému prostrediu a evolúcii.

V každej generácii je génový materiál nanovo rekombinovaný, čím ustavične vznikajú nové „prototypy“ organizmov, ktoré musia osvedčiť svoju životaschopnosť v tvrdom každodennom boji o život a rozmnožovanie. Iba organizmy s najprispôsobivejšími génovými kombináciami sú úspešné a môžu sa rozmnožovať. Až s počiatkom pohlavného rozmnožovania začala príroda rozvíjať nesmierne bohatstvo foriem života ako ho poznáme dnes.