Publikované články o plemene

Zuby všeobecne
Podľa súčasných poznatkov sa zuby podobne ako šupiny rýb a kožné kosti považujú za deriváty kožných šupín (lepidomórií). Lepidomórium je najpôvodnejsším tvrdým útvarom kože rýb z obdobia permu a tvorí ho kužeľovitá dentitínová korunka pokrytá sklonovinovým durodentínom, jednoduchá pulpa a kostná bazálna platnička. Lepidomóriá sú ochranným orgánom kože a dostávajú sa s ektodermovou preliačeninou do ústnej jamky. Tu vznikajú zuby splynutím viacerých základov.

Zuby sú zakotvené v koži. Zuby obojživelníkov a plazov sú zväčša usporiadané v jednom rade.
Cicavce už majú redukovaný počet zubov, ktorých tvar je diferencovaný podľa spôsobu života. Rozoznávame rezáky a očné zuby, premoláre a moláre. Chrup so zubami rôznych tvarov sa označuje ako heterodontný.
Očné zuby mäsožravcov sú pretvorené na úchopné zuby, ktorými zviera korisť uchopí a usmrtí. Premoláre cicavcov majú rôzne tvarované žuvacie plochy.

Zuby mäsožravcov a hmyzožravcov majú špicaté ostré hrany a sú to sekondontné zuby. Tieto zvieratá nimi rozrezávajú, rozomieľajú alebo lámu potravu.
Väčšina cicavcov má 2 generácie zubov – mliečne a trvalé zuby, pričom toto dvojnásobné vyvtovrenie zubov sa nazýva difodontné. Zuby sa zvyčajne vymieňajú vo vertikálnom smere.

Chrup u psov
Termínom chrup je označovaný súbor zubov jednotlivého zvieraťa. Na jednotlivom zube môžeme zhruba rozoznať 3 časti. Ta časť, ktorá vyčnieva z ďasna, sa nazýva korunka, časť skrytá v ďasne je koreň a prechod medzi koreňom a korunkou nazývame krčok.
Zub psa je zložený z 3 vrstiev – zo skloviny, zuboviny a tmeloviny. Zubovina je veľmi tvrdá hmota žltastej farby. Má v sebe dutinu, v ktorej je mäkká zubná dreň bohatá na nervy a cievy. Sklovina je najtvrdšou zložkou zubov a pokrýva zubovinu korunky. Je bielej farby, u mladého psa máva až modravý nádych. Žltavá tmelovina pokrýva zubovinu koreňa a krčku. Ďasno v okolí zubov je označované ako paradentium. (para = pri , dens = zub, paradentium= tkanivo v okolí zubu) a je to oblasť, ktorej by mali majitelia psov venovať veľkú pozornosť.

Dospelé psy majú 42 zubov - 20 v hornej čelusti a 22 v spodnej.

Podľa tvaru a umiestnia rozoznávame u psa tieto zuby:

• Rezáky – (dentes incisivi) označované ako I1 – I3 – sú uložené v medzičelustných kostiach v horej i dolnej čeľuste vždy po šesť.
  rezáky hornej čeluste sú väčšie ako rezáky spodnej čeluste.
• Očné zuby – (dentes canini) označované ako C – sú najdlhšie zuby psa, s hlbokým a dlhým koreňom; zo strán sú mierne sploštené, inak majú kužeľovitý tvar.
• Črenové zuby (premoláre) – (dentes praemolares) sú označované ako P1 – P4 – nasledujú za očnými zubami a od nich sa aj počítajú (prvý je premolár za očným zubom – P1). Medzi premolármi sú pravidelné medzery. V hornej i spodnej čelusti je vždy rovnaký počet premolárov, na každej strane 4.
• Stoličky (moláre) – (dentes molares) sú označované ako M1 – M3 a naväzujú na premoláre. Moláre sú postavené tesne vedľa seba a ich počet je rozdielny v hornej a dolnej čeľusti. V hornej čeľusti sú na každej strane 2 moláre, v spodnej 3.
  

horná čeľusť

spodná čeľusť

V ideálnom prípade sú zuby pravidelne rozdelené v hornej a spodnej čelisti. Celý chrup je tak možné rozdeliť na 4 časti. Na tom sú postavené takzvané zubné vzorce, ktorými sa vyjadrujú počty zubov u jednotlivých zvierat. Jedná sa vlastne o zlomok, ktorý má v čitateli uvedený počet zubov v polovici hornej čeľuste a v menovateli počet zubov v polovici spodnej čeľuste.

Vzorec trvalého chrupu psa:

 3I 1C 4P 2M
---------------------- x 2 = 42
3I 1C 4P 3M

Šteňatá sa rodia bezzubé. Prerezávanie mliečneho chrupu začína medzi tretím a piatym týždňom. Ako prvé rastú väčšinou očné zuby, nasledujú rezáky a premoláre. Vzorec mliečneho chrupu psa je rovnaký pre spodnú i hornú čeľusť.

3i 1c 3p
------------------ x 2 = 28
3i 1c 4p

V mliečnom chrupe nie sú zastúpené moláre a nebývajú, okrem výnimiek, ani prvé premoláre (P1). Výmena mliečnych zubov za trvalé začína v polovici štvrtého až začiatkom piateho mesiaca.

Ako prvé vypadávajú rezáky, potom črenové zuby a očné zuby. Postupne dorastajú moláre. Pri prerezávaní trvalého chrupu má šteňa rovnaké problémy, ako poznáme u detí, teda opuchy a zápaly ďasien a bolesť. Prejaví sa to ich stratou pokoja, odmietaním potravy alebo slintaním. Je vhodné v tomto období dať šteňaťu na ohrýzanie nejaký tvrdší predmet, čím sa zmierni bolesť ďasna a urýchli sa vypadávanie mliečnych zubov. Výmena zubov je značne ovplyvnená i kvalitou výživy. Z hľadiska starostlivosti o psa je spôsob výmeny zubov zaujímavý. V normálnom prípade rastie trvalý zub tak, že svojho mliečneho kolegu z ďasna vytláča. V poslednej dobe sa ale objavujú prípady, keď trvalé zuby rastú vedľa alebo za mliečnymi zubami. Štena potom vyzerá ako malý žralok, pretože mu rastú zuby v dvoch radoch. Výsledkom môžu byť rôzne problémy.

Zuby sú tesne vedľa seba a tvoria akési „chraštie“, v ktorom sa zadržujú zvyšky potravy alebo pozostatky po hre, napr. kúsky tkanín alebo rozkúsaných hračiek. V prípade, že mliečne zuby pretrvávajú do vyššieho veku, je možné pozorovať výrazný sklon k tvorbe zubného kameňa a niekedy i zubným kazom. Z chovateľského hľadiska teda do určitej miery hrozí nebezpečenstvo, že pretrvávajúce a zároveň prekážajúce mliečne zuby spôsobia, že trvalé zuby vyrastú v nežiaducich miestach alebo líniách a to môže niekedy ovplyvniť napr. typ skusu. Názory na to, ako problém s pretrvávajícími mliečnymi zubami riešiť, sa rozchádzajú. Neodporúča sa zuby vylamovať a pokiaľ by mali byť vytrhnuté, patrí zákrok do rúk veterinára. Zvlášť v prípade očných zubov hrozí nebezpečenstvo, že s vytrhnutím mliečneho zubu sa poruší výživa zubu trvalého. Ten potom sčerná a niekedy i vypadne.

Na obrázku už prerezané trvalé zuby.

Tento röntgenový snímok zobrazuje uloženie zubov a hĺbku koreňov zubov v sánke.

Ukážka dĺžky koreňa zubu.

Pri výmene zubov, ako už bolo spomenuté, môže dôjsť i k prípadu, že pod mliečnym zubom nie je podložený trvalý zub. Stáva sa to zvyčajne u premolárov. Tak mliečny zub môže pretrvávať v ďasne dlhšie, a preto sa môže niekedy chovateľom stať, že ho považujú za trvalý. Po určitej dobe však mliečny zub tak či tak vypadne.

V týchto prípadoch sa odporúča zobrať psa na röntgen, kde sa dá zistiť, či je zub podložený a nevyšiel, alebo sa nenachádza v čeľusti vôbec. Nie je možné, aby si pes sám vyrazil zub.
Z vyššie zobrazených obrázkov je jasné, že korene zubov sú 2x tak hlboké ako samotný zub. V prípade vylomenia trvalého zubu by musel byť pes ťažko zranený (napr. zrážka s autom alebo kopnutie konským kopytom atď.) a musel by mať veľmi poškodenú, nalomenú či zlomenú sánku.

Druhy skusov

SKus /zhryz je vzájomne postavenie horných a dolných rezákov.

• Nožnicový skus– rad horných rezákov prekrýva dolné rezáky tak, že sa dolný rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov
• Kliešťový skus– rezné plochy rezákov sa navzájom dotýkajú.
• Podkus– dolná čeľusť je kratšia ako horná, tak že medzi radom dolných a horných rezákov je medzera.
• Predkus– dolná čeľusť je dlhšia ako horná čeľusť.
• Skrížený skus je ďalšia anomália zhryzu, keď ľavá alebo pravá polovica rezákov je v predhryze a druhá polovica je v podhryze.

Málozubosť a nadpočetnosť

• Oligodoncia – málozubosť, ak má jedinec menej ako 42 zubov.
• Polyodoncia – nadpočetnosť zubov, ak má jedinec viac ako 42 zubov.

nožnicový skus

kliešťový

podkus

predkus

Pri určovaní správneho skusu je dôležité, aby sme vedeli rozoznať správny tvar hlavy napr. predĺžené: (kólie, chrty), s krátkym tvarom (buldog, pekinéz, boxer...) a so stredným tvarom hlavy (retriever, nemecký ovčiak i Rhodészky ridgeback). Korektný chrup - správne uloženie premolárov

Nesprávne uložený očný zub Je považovaný za abnormalitu, keď je vrchný očný zub v zhryze uložený pred spodným očným zzubom. Toto zlé položenie spôsobuje, že pes je náchylnejší na rôzne zubné choroby, prípadne skoršiu stratu zubov. nesprávne uloženie premolárov

Zhryz
Normálny zhryz pri plemenách s tvarom lebky dlhším alebo stredným je nožnicový zhryz.
Vrchné rezáky majú byť pred spodnými a majú k sebe priliehať. Spodný očný zub – jeho hrot má byť za vrchnými rezákmi. Premoláre majú v zhryze do seba zapadať – teda vypĺnať priestory vzájomne medzi sebou.

Chyby zhryzov

Predkus – ak je dolná čelusť dlhšia ako horná čelusť.
Podkus – ak je dolná čelusť kratšia ako horná tak, že medzi radom dolných a horných rezákov je medzera.
Kliešťový skus – ak rezáky dosadajú na seba svojimi reznými hranami.
Skryvený skus -
Rizhádzaný skus -


Podkus, otvorený a skryvený skus sú chybné zhryzy a sú považované za geneticky podmienené.

predkus	podkus	otvorený zhryz – ak sa rezáky nestretávajú
kliešťový zhryz	rozhádzaný zhryz	skryvený skus

Chýbajúci zub alebo zub navyše

Oligodoncia – málozubosť, ak má jedinec menej ako 42 zubov.

Polyodoncia – nadpočetnosť zubov, ak má jedinec viac ako 42 zubov.

Niektoré štandardy požadujú, aby bol pes plnochrupý, v iných je povolené, aby chýbali určité zuby... V období domestikácie museli psy zuby viac namáhať, používali ich častejšie, nakoľko boli nútení si potravu zaobstarať sami. V dnešnej dobe je pes viac-menej spoločník človeka, ktorý sa oňho postará. I táto skutočnosť sa určite podpísala na tom, že sa psom neprerezávajú zuby alebo im chýbajú. V prípade, že sa trvalý zub neprereže, treba sánku zröntgenovať, a tým sa zistí, či je zub podložený. Chýbajúci zub alebo zub navyše sú považované za genetickú chybu.

chýbajúci P4 8 rezákov (šteniatko boxera) normálne má byť 6

Starostlivosť o chrup psa.

Čo sa stane, ak si prestaneme umývať zuby? Dokonca aj keby sme jedli iba tvrdú potravu, ako väčšina psov, stále by sme mali problémy s chrupom. Mali by ste čistiť zuby vášho psa aspoň 2 x týždenne, najlepšie však každý deň. Nie je to až také obtiažne ako si myslíte! Čistenie zubov kefkou odstraňuje nahromadený bakteriálny povlak (plak) z povrchu zubov. U psov, na rozdiel od ľudí, plak zriedka spôsobuje zubný kaz, ale zato veľmi často spôsobuje ochorenia periodoncia (závesného aparátu zubov, ďasien a kostí). Ak sa tieto ochorenia včas neliečia, spôsobujú bolestivosť a stratu zubov.

Čo je to plak, ako vzniká a prečo ho treba odstraňovať?
Na povrchu zubov každého živočícha žije množstvo baktérii, ktoré na nich vytvárajú slizovitý povlak – zubný plak. Pokiaľ tento sliz nie je odstraňovaný, baktérie postupne produktmi svojej látkovej výmeny narušujú sklovinu zuba. Povrch skloviny sa tak stáva drsným. V priebehu niekoľkých mesiacov začína ukladanie minerálnych substancií zo slín do plaku a vzniká tzv. zubný kameň. Kameň samotný by pre chrup nebol taký nebezpečný, ale vo svojich póroch vytvára veľmi vhodné prostredie pre množenie choroboplodných zárodkov spôsobujúcich zápaly ďasien, zubný kaz a zápaly kosti.

Prečo niektoré psy majú zubný kameň a iné nie?
Ukazuje sa, že podobne ako u ľudí, hlavnú rolu tu hrá genetika (anatomické usporiadanie ústnej dutiny, zloženie slín, stav imunity). Dôležité sú aj ostatné faktory – diéta, žuvacie pomôcky, celkový zdravotný stav.

Môže byť domáca starostlivosť o chrup riziková?
Áno, pri nesprávnej aplikácii môže byť nebezpečná ako pre zviera, tak pre majiteľa. Domáca starostlivosť je denná kontrola plaku určená k dodržiavaniu ústnej hygieny a prevencii vzniku ochorení zubov a ďasien. Nedokáže však odstrániť zubný kameň, vyčistiť periodontálne vačky, ani zhojiť zubný kaz. Domáca starostlivosť by mala byť zahájená až po profesionálnom vyšetrení a ošetrení chrupu vášho zvieraťa veterinárnym lekárom. V žiadnom prípade neaplikujte bez predchádzajúcej konzultácie s veterinárom žiadne liečivé prostriedky do ústnej dutiny!

použitá literatára: výňatky z časopisu Pes přítel člověka číslo 12/2003,
Practical Guide to dog
obrázky – ilustračné.

Spracovala: Milada Krchňavá / November 2007/ aktualizované 2019
Luanda RRs - http://www.lady-ridgeback.sk