Príbuzenská plemenitba a chov rhodézskeho ridgebacka na Slovensku
Za zakladateľov chovu Rhodéuskeho ridgebacka u nás (na Slovensku a v Čechách) sú považovaný: Merigal's Elanda privezená zo Švajčiarska v roku 1987, Red Amy Wayside importovaná z Afriky a Shingi Mennystones tiež africký import . Ich potomstvo sa stalo základňou mnohých chovateľských staníc na Slovensku a hlavne v Čechách.
Ak sa pozrieme do rodokmeňov psov, ktoré pochádzajú zo Slovenského alebo z Českého chovu, nájdeme tam veľa spoločných predkov a takýto jedinci vlastne pochádzajú z príbuzenskej plemenitby. V niektorých prípadoch bola použitá úzka príbuzenská plemenitba, najviac však v začiatkoch nášho chovu sa využívala blízka príbuzenská plemenitba.
Prečo bola použitá príbuzenská plemenitba?
V tých rokoch bol chov plemena u nás na začiatku a bolo dosť komplikované dostať sa do zahraničia za krycím psom. Mnohý chovatelia zvolili ľahšiu cestu a tak použili na krytie jedincov, ktorí boli dostupnejší aj keď boli k sebe veľmi príbuzný. Či bola táto ľahšia cesta správna a preverená vidíme dnes na jedincoch pochádzajúcich z krvi zakladateľov chovu a ich potomkov.
Čo sa stane ak použijeme v chove príbuzenskú plemenitbu?
Príbuzenská plemenitba spôsobuje zhustenie jednotlivých dedičných vlôh. Tým, že boli použité v spojení jedince s rovnakými rodičmi, alebo prarodičmi, sa genetická variabilita znížila. V chove síce boli použití Šampióni, ktorí predali svojim potomkom dobré vlohy – väčšinou to boli dobré exteriérové vlohy, ale zároveň aj zlé – tie ktoré sú skryté. Chovateľ, ktorý použil v chove príbuzenskú plemenitbu, bez toho aby si dôkladne preveril genetické vlohy predkov napáchal veľké škody.
Čo priniesla príbuzenská plemenitba do nášho chovu?
Z nevedomosti aké genetické predispozície nesú predkovia teda v našom prípade zakladatelia nášho chovu, sa nám v chove po príbuzenskom spojení objavila neplnochruposť, epilepsia, porucha štítnej žľazy, zlé výsledky DBK, veľký výskyt zalomených chvostíkov a dermoid sínus, syndrómy caudae equina, vyššia úmrtnosť vo vrhu, podozrenie z dedičnosti na torziu žalúdka, poruchy chovania, a mnoho iných nemenovaných dedičných vád. Dokonca je možné, že niektoré defektné gény sa ešte neprejavili a prejavia sa v blízkej budúcnosti, alebo možno za ďalších niekoľko rokov.
RR z príbuzenskej plemenitby.
V prvých generáciach RR u nás sa neobjavili žiadne vady. RR boli zdraví a úspešní na výstavach. Ale títo jedinci z príbuzenskej plemenitby niesli v sebe ďalej gény, ktoré dostali od svojich rodičov a prarodičov, čím boli vytvorené aj zárodky defektných génov, alebo mutácie génov, s ktorých sa neskôr pri použití v chove zo spojením jedinca s takouto podobnou vlohou, vytvorili niektoré nové dedičné choroby, ktoré predtým u plemena neboli známe.
Zdanlivo sa táto plemenitba stala na niekoľko rokov úspešnou, ale po určitom čase sa odrazili aj defektné gény u niektorých jedincov, ktorí samozrejme neboli použitý v chove, ale boli využívaný na chov ich súrodenci, ktorí v ďalšom chove preniesli svoje dobré aj zlé vlohy na svojich potomkov.
Dnes mnohí ľudia, ktorí sa nadchnú plemenom RR a s dobrými úmyslami a snahou stať sa chovateľom neskôr zistia, že ich ridgeback má vadu, pre ktorú ho nie je možné zaradiť do chovu a sú veľmi sklamaný. Môže sa taktiež stať, že jedincovi sa objaví nová choroba, alebo defektná vada, ktorá sa v chove doteraz nevyskytla.