Populácia Rhodészkeho ridgebacka u nás je v rukách chovateľov. Preto by si mal každý chovateľ uvedomiť, že pracuje s prírodou, ktorá dala každému jedincovi gény a dedičné vlohy, či už dobré, alebo defektné, ktoré budú ďalej prenášané . Ak tu teda máme skupinu – populáciu ridgebackov ktoré využívame v ďalšom chove, máme tu aj skupinu génov- populačnú genetiku.
Populačná genetika je náuka o zmenách v génovom stave, v génovom majetku skupín živočíchov, ktorí sa prevažne pária a množia medzi sebou navzájom.
Citovanie anglického populačného genetika Falconera: „ Našťastie nie je nutné úplne rozumieť genetike, aby človek mohol úspešne používať určité chovné metódy.“ Je to síce v určitom zmysle pravda, ale je nanajvýš osudné, keď človek prakticky nič nevie o celej jednej genetickej disciplíne, práve o populačnej genetike.
Výsledkom tejto neznalosti, je stále rastúci výskyt dedičných problémov medzi čistokrvnými plemenami psov. Zmeny, ktoré ustavične prebiehajú u plemena ako celku, sú určujúce pre jeho osud a je treba ich brať v úvahu.
Mnoho vlastností je určovaných viac ako jedným génom. Takýmto typickým polyfaktoriálnym, polygénnym znakom je napr. telesná váha, ktorá môže byť ovplyvnená ako geneticky, tak i výživou a telesnou alebo psychickou záťažou. Dedením takýchto vlastností sa zaoberá kvantitatívna genetika.
V kvantitatívnej genetike existujú 3 rôzne skupiny znakov:
1 kontinuálna-variabilná, ako je práve telesná váha
2 diskontinuálna, ako napr. počet šteniat na jeden vrh, alebo počet potomkov
3 také znaky, ktoré buď existujú, alebo nie, pokiaľ k nim existuje individuálna dispozícia a faktory z prostredia ovplyvňujú výskyt určitých znakov pozitívne, alebo negatívne. Tieto vlastnosti sú takzvané prahové vlastnosti.
Prečo by sa mal chovateľ zaoberať populačnou genetikou?
S predchádzajúcich riadkov sa dá ľahko vyčítať, že chovateľ, by mal vedieť aspoň základy populačnej genetiky- to znamená, že by sa mal prinajmenšom zaoberať rodičmi prarodičmi atď v rodokmeňoch plánovaného spojenia. Je smutné, že tu máme málo takých chovateľov, ktorý si uvedomujú že aj ich konanie môže do ďalekej budúcnosti ovplyvniť chov Rhodészkeho Ridgebacka u nás. Pre začínajúcich chovateľov, ak nemajú žiadne vedomosti z tejto oblasti by mala byť príbuzenská plemenitba tabu.
Iba chovateľ s hlbokými vedomosťami, ktorý vie čo môže očakávať z daného spojenia, pretože preštudoval dopodrobna predkov z plánovaného spojenia a vie aké predpoklady a genetické predispozície prinesie dané spojenie, môže použiť nanajvýš vzdialenú príbuzenskú plemenitbu.
V dnešnej dobe je potrebné, aby všetci chovatelia vedeli, že ich konanie môže mať dobré výsledky, alebo strašné následky v chove tak krásneho plemena akým je Rhodészky ridgeback.
Preto každý človek, ktorý sa rozhodne stať sa chovateľom, by mal vedieť o genetických predispozíciach jedincov a ich predkov. Zdravie a zachovanie plemena je na Vás.
Spracovala Milada Krchňavá - LUANDA RRs - 2007